Rok 2014 začal neobyčajne sľubne. Už v januári ponúkol výborné nové CD gitaristu Janči Pásztora alias Johnny Shepperda zo Štúrova, ktoré nahral spoločne s americkým spevákom Ronom Ringwoodom ako RonN presents Johnnie Shepperd : Two Way Connection To The Blues a zdá sa, že bude mimoriadne bohatý na novinky z domácej bluesovej scény.
Druhým tohtoročným prírastkom do slovenskej bluesovej diskografie je CD Filip Puchert Bandu – Live. Ako to už jeho názov prezrádza, je to živá nahrávka. Prekvapujúco celkom dobre zvukove nahraná kolekcia 12 skladieb zachytáva kapelu na koncertnom pódiu a dokumentuje ako znela v júni minulého roka na vystúpení v bratislavskom hudobnom klube U očka. Odvtedy síce uplynulo už trištvrte roka a Filip Puchert Band, ako sme to mohli počuť a vidieť na nedávnom festivale Harmonikovica, má zrelší prejav, je zohratejší a do repertoáru mu pribudli nové skladby, no jeho nové cédečko nemá len dokumentárnu hodnotu, ale ohlasuje aj čerstvý vietor a potešujúci nástup novej generácie bluesmenov na slovenskej hudobnej scéne.
Frontmanom kapely je bluesový harmonikár, spevák a občasný hráč na bongá Filip Puchert, ktorý vyrastal na Kube a teraz žije v Ivánke pri Dunaji. Asi pred dvomi či tromi rokmi sa objavil na hudobnej scéne s bluesrockovou alebo skôr rockbluesovou kapelou s veľmi sympatickým názvom – Pitný režim. Filip sa neskôr s Pitným režimom rozišiel a v minulom roku si postavil vlastný akusticko-elektrický band, ktorý nasmeroval výhradne do bluesových vôd. Nebráni sa však ani iným vplyvom a okrem celého radu bluesových štandardov hrá aj skladby, ktoré korení latinou, jazzom a swingom. Čo sa týka harmoniky, jeho veľkým vzorom je legendárny majster tohto najmenšieho bluesového nástroja – Little Walter z Chicaga. Dokazuje to aj pekná verzia slávnej Walterovej inštrumentálky The Juke na novom, vlastným nákladom vydanom cédečku. No najmä výborná verzia skladby Do I Move You z repertoáru speváčky Niny Simone, francúzska pieseň Jazz Méditerranée od Henri Salvadora a trojica zaujímavých náladotvorných vlastných skladieb – dve inštrumentálne a jedna polorecitovaná-polospievaná – posúvajú FPB od kapiel, ktoré sa jednoducho venujú len kopírovaniu svojich vzorov, k tým, čo sa snažia o vlastnú tvár. A v prípade Filip Puchert Bandu je to úspešný pokus, ktorým sa dosť výrazne odlišuje od iných na slovenskej scéne. Samozrejme veľkú zásluhu na tom okrem frontmana, ktorého harmonika na nahrávkach dominuje, majú aj jeho spoluhráči, šikovný basgitarista a spevák Viktor Vlasák, citlivý perkusionista Tomáš Letenay a najmä výborný gitarista Miro Izy Kyselica.
Na novinke je síce cítiť chýbajúca ruka producenta, ktorý by bol nad vecou a nezaradením niektorých skladieb by skrátil zbytočne dlhú minutáž a zostavil by inak poradie, no v každom prípade tento sympatický počin len potvrdzuje môj názor, že Filip Puchert Band bol objavom minulého roka na slovenskej bluesovej scéne a verím, že čoskoro budeme počuť o ňom znova.
Bonzo Radványi
Marec 2014
