Na súťažnej prehliadke Slovakian Blues Challenge 2018 v Skalici som stretol minuloročného víťaza, kapelu Kiero Grande z Veľkého Kýru pri Nitre, a tak som rýchlo položil niekoľko otázok jej frontmanovi, spevákovi a gitaristovi Adrianovi Kelemenovi.
Ady, čo prinieslo skupine Kiero Grande víťazstvo na súťažnej prehliadke Slovakian Blues Challenge 2017 ?
Boli sme nesmierne vďační a poctení, že odborná porota 7. septembra vybrala za víťaza práve nás. Okrem veľkého prekvapenia to bolo pre nás aj zadosťučinenie, že tvrdá práca na sebe a nespočetné hodiny spoločných skúšok priniesli svoje ovocie. Zároveň to však prinieslo akúsi zodpovednosť, šli sme totiž reprezentovať do ďalekého Nórska. Traja chalani z dediny na súťažnej prehliadke popri elite Európy. Myslím, že sme si zachovali vlastnú tvár a reprezentovali sme Slovensko so cťou. Hanbu sme si určite nespravili, lebo ohlasy účastníkov z publika ale aj ostatných kapiel boli vynikajúce. Bolo to však zároveň aj akýmsi zrkadlom Slovenska, ako (ne)podporuje export svojej kultúry na medzinárodnej úrovni. Ostatné kapely mali „zájazd“ dotovaný sponzormi, fondmi, ba priamo vládami svojich materských štátov. Ale k tomu sa už nebudem vracať. Servis zo strany usporiadateľa bol priam rozprávkový. Vysnívané aparáty pre gitaristov, klávesákov i basákov vo viacnásobnej dispozícii, profesionálny zvukársky tím, milý prístup. Bol to parádny zážitok
Ako sa to odrazilo v ďalšej činnosti vašej kapely?
Táto skúsenosť sa na činnosti kapely odrazila tak, že sme začali podrobnejšie pracovať na nových skladbách, dbať na detaily kompozície a takisto sme si tam uvedomili, že darmo hrá človek dobre, keď sa nestará o marketing a kontakty. Na tom ešte musíme popracovať.
Prihodili sa medzičasom nejaké zmeny v zložení skupiny či štýle?
Hráme stále v triu v zložení: ja – gitara a spev, Robi Gajdošík – basa a Vojto Száraz – bicie nástroje. Mali sme pár pokusov s ďalšími hosťujúcimi sólistami, no je ťažké držať krok s frekvenciou skúšok a koncertov, ktorú sme si nastavili.
Čo sa týka štýlu uvedomil som si, že nemá zmysel sa obmedzovať kvôli žánru ako takému. Chcem aby naše skladby mali čo povedať po všetkých stránkach, aby prekvapovali a provokovali. Mojimi koreňmi, čo sa tvorby týka, bude vždy blues, no kam zablúdia moje konáre nechávam na prírodu. Je to tak trocha anarchistický prístup k bluesu a preto sme aj začiatkom tohto roka vtipne poznamenali, že asi utvárame nový štýl – blues-punk. Nie je to už ani čistý blues, ani punkom sa to nedá nazvať, ale hranice žánru rozhodne nerešpektujeme v plnej miere, takže tak. Som v podstate rád, že nás ešte pozývajú na bluesové festivaly, aj keď… poznám aj tvrdšie kapely, s ktorými sa na koncertoch stretávame.
Aký je váš súčasný repertoár?
Náš repertoár sa rozrastá už len o vlastné skladby a chceli by sme, aby to tak ostalo. Pripravujeme nový album. K tomuto dňu máme nacvičených už aspoň 8 skladieb z plánovaných 12-13 a tešíme sa kreatívnemu procesu. Hektické obdobie jari a letné dovolenky sa už ukončili, tak verím, že príprava naberie na obrátkach a do štúdia zasadneme v prvých mesiacoch roku 2019. Šťastena nám tento rok priala a hudbou sme si zarobili dosť na to, aby sme sa s ďalšou nahrávkou trochu viac vyhrali a neuponáhľali to. Skladby nášho debutového albumu Unorthodox sme nahrali za tri dni a zvyšné dva boli už len dolaďovačky a mix/master. Jediným problémom bude zohnať si dostatok dovolenky z práce, keďže na Slovensku sa hudbou živí len minimum hudobníkov, tobôž nie tí undergroundoví.
Aké máte ďalšie plány?
Začiatkom roka sme sa zúčastnili medzinárodnej súťaže Blues Aperitív 2018 v českom Šumperku. Získali sme prvé miesto, čo spustilo celú kaskádu skvelých koncertov na Morave a v Čechách. Spoznali sme kopec ľudí a narobili si nových priateľov. Víťazstvo nám zaručilo postup na festival Blues Alive, ktorý sa koná 15.-17. novembra v Šumperku. Hrať na festivale s osobnosťami ako Ana Popovic, Fantastic Negrito, Joe Louis Walker alebo Joanne Osbourne (a mnoho ďalších)… to ma v detstve, keď som ako 8-ročný začínal s gitarou, alebo keď som ako 14-ročný vstupoval do kapely, z ktorej neskôr vzniklo Kiero Grande, ani nenapadlo. Tieto súťaže a z nich vyplývajúce následky nám dali zážitky, na ktoré budeme v starobe s radosťou spomínať. A je to tu, som nostalgický …
Kde všade ste hrali a kam sa chystáte?
Okrem už spomínaných dvoch koncertov sme za posledný rok hrali na skvelých pódiách, boli to napríklad: Stetson Bourbon Festival Južanského Rocku v Otrokoviciach, United Islands of Prague v Prahe, Stará Pekárna v Brne, Múzeum Obchodu v Bratislave, Blues nad Bečvou v Přerove a mnoho ďalších v menších kluboch, napríklad u našich dobrých priateľov v nitrianskom Mariatchi, či komjatickom Pube Džezík. Na jeseň nás ešte čakajú koncerty na skvelom festivale Galicija Blues Fest v poľskom Krosne (14. 9.), na českej aj poľskej variante Blues Alive v Šumperku a Chorzowe (15. – 18. 11). Všetky koncerty, ktoré chystáme, zverejňujeme a propagujeme na sociálnych sieťach a na našom bandzone profile. Čo nás však mrzí, že napriek úspechom na súťažiach a medzinárodných pódiách, na Slovensku o nás vie len malá skupinka ľudí. Akoby nebol záujem médií alebo organizátorov festivalov. Niežeby ma to nejako extra trápilo, len je to zaujímavé. Viac sa o nás píše v Poľsku a v Čechách ako doma. Darmo, doma nie je nik prorokom. Každopádne, my traja v kapele sme vďační za to, že sa hudbou nemusíme živiť, máme svoju prácu a hudbu zatiaľ robíme pre radosť a tej z nej máme neúrekom, takže vítame budúcnosť s otvorenou náručou.
Ako sa Vám páčilo finále súťaže Slovakian Blues Challenge 2018 v Skalici?
Na tohtoročnej prehliadke Slovakian Blues Challenge sa v tom najlepšom svetle ukázali traja interpreti – Eva Halčinová, Štefan Uhriňák a Andi Ray Haverda. Bolo skvelé si vypočuť mladých muzikantov z východu, do špiku kosti nakazených bluesom, ako predvádzajú vlastnú formu ich chápania tohto žánru. Bolo ťažké vybrať víťaza, no porota sa zhodla na Štefanovi Uhriňákovi, ktorý vystupuje ako Tony Bigmouth Pearson. Jeho vynikajúce, priam jazzové ťahy na gitare a fakt, že bol jediným, kto hral vlastné skladby, mu zaručili víťazstvo a postup na European Blues Challenge na Azorských ostrovoch. Mal som to šťastie Tonyho po výhre zastihnúť a pozhovárať sa s ním. S Robim sme sa s ním podelili o osobné skúsenosti z našej výhry a dali sme rady a varovania do budúcna. Vyzerá to byť skvelý chlapík a prajem mu veľa úspechov. Takisto sa mi páčili aj zvyšné kapely, najmä spev Evy. Ak napíše vlastné skladby a bude mať stálu kapelu, môže byť v ďalších rokoch dominantnou súčasťou jazzbluesovej scény Slovenska. Budeme sa tešiť na stretnutia na ďalších koncertoch.
Ďakujem a ja sa zasa teším na ďalšie koncertné stretnutie s Adym a skupinou Kiero Grande.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Christophe Losberger, Kiero Grande
September 2018
