Po dlhšej dobe som zase navštívila kultúrne podujatie v Myjave, a veru tak skoro na to nezabudnem. Myjava bola v pohode, iba počasie sa bláznilo. Keďže som 11. decembra 2018 bola vo svojom rodnom meste, zavítala som na myjavský malý, ale sympatický Vianočný jarmek pred mestským úradom. Pritiahol ma tam koncert miestnej country kapely Gebula (píše sa to tvrdo, pekne po myjavsky). Mám radosť, že sa country hrá aj na myjavských kopaniciach. No počas tohto koncertu od začiatku pršalo. Možno preto, že už počas zvukovej skúšky zaznela pesnička o vode… Kapela hrala príjemnú hudbu s peknými textami, pesničky country, folkové i vianočné. Ak som dobre pochopila, jednalo sa o vlastnú tvorbu, a tak mi ich vystúpenie bolo ešte sympatickejšie. Čoskoro sa však dážď začal miešať so snehom, na fotenie som nemohla ani pomyslieť. Napokon som z koncertu kapely Gebula predčasne odišla s mokrou gebuľou a šla som sa domov sušiť.
Prečo to tu spomínam? Na druhý deň, 12. decembra, som sa pre zmenu vybrala na vianočné trhy v Seredi. Mám skúsenosť, že často počas zimy v Myjave mrzne a v Seredi prší, no tento raz to bolo opačne. Našťastie, lebo už som sa obávala, že si budem musieť zohnať fotoaparát a zošit na poznámky z materiálu odolného proti vode. Mráz bol na vianočných trhoch úplne namieste, veď v ten večer sa konalo ich slávnostné otvorenie a na saniach ťahaných koníkom prišli i Mikuláš, čert a anjel. K peknej adventnej atmosfére prispelo aj vianočné pásmo detí Cirkevnej základnej školy sv. Cyrila a Metoda. Ja som sa však už tešila na koncert kapely Seredský Dixieland Band, ktorý po ňom nasledoval.
Začiatok koncertu sa trochu posunul, ale o 17.45 hod. sa prítomní fanúšikovia Seredského Dixieland Bandu dočkali. Hudba tejto hudobnej formácie mi evokuje leto, slnko a pohodu, aj keď je teplota prostredia pod bodom mrazu. Seredský Dixieland Band, ako zvyčajne, začal svoj koncert rezkou inštrumentálnou skladbou South (Juh). Pekne sa hodí do Serede, ktorá leží v juhozápadnej časti Slovenska. Hudobníci hrali naplno, oduševnene, zima-nezima, v tradičnej zostave: Viktor Kratochvíľa – basová gitara, spev, Viliam Ondruška – trombón, spev, Jozef Holub – klarinet, saxofón, spev, Karol Sipos – trúbka, spev, Marian Bihari – klavír, Filip Líška – bicie a Jozef Lipovský – banjo. Prítomná hŕstka oddaných fanúšikov kapelu odmenila srdečným potleskom. Vedúci kapely Viktor Kratochvíľa všetkým zaželal šťastné a veselé sviatky. Dodal, že sa budú hodinku trápiť a že pevne dúfajú, že nezmrznú. Pesničku So Do I členovia kapely okomentovali slovami: „Ej, veru, sódu daj. Ale teplú…“ Bolo asi -2 °C, neustále som pobehovala a nezávidela som hudobníkom, že musia stáť na pódiu a hrať. A hrali veru nádherne. V pesničke When You´re Smiling som sa započúvala do príjemného zvonivého zvuku banja.
Pekná predzvesť vianočných zvončekov. I nasledujúcou skladbou ma Seredský Dixieland Band veľmi potešil: bola to Sentimental Journey, ktorá bola v roku 1945 veľkým hitom v podaní Doris Day. Mne sa táto pesnička vryla do pamäti na koncertoch kapely Swing Q v Piešťanoch, kde ju často spievala Dáša Libiaková a viackrát ju venovala práve mne, pre moje večné cestovanie. Keďže Seredský Dixieland Band ju hral ako inštrumentálku, aj som si zaspievala. Samozrejme, potichu, aby som neodplašila všetkých návštevníkov vianočných trhov v Seredi. V Seredskom Dixieland Bande je dobrých spevákov ako maku. Pesničku Bourbon Street Parade zaspievali Jozef Holub, Viliam Ondruška i Viktor Kratochvíľa a energickou hrou na bicích sa parádne predviedol Filip Líška.
Do skladby, ako vždy, hudobníci zakomponovali i refrén polky Škoda lásky, na čo obecenstvo zareagovalo veselým potleskom. Zaznela aj obľúbená pesnička Hello Dolly s charakteristickým spevom Viktora Kratochvíľu. Viliam Ondruška po nej zareagoval na otázku, či poslucháči môžu aj tancovať. Povedal, že samozrejme – čím hustejšie, tým lepšie. Po niekoľkých skladbách mali hudobníci desaťminútovú prestávku. Vôbec som sa nečudovala, že sa potrebovali trochu zohriať. Horšie bolo, že zvukár pustil vianočné piesne a ja som si uvedomila, ako mi je zima. Našťastie, po prestávke zase zaznela hudba plná slnka, a to konkrétne inštrumentálna skladba Savoy Blues. Temperamentnou hrou klaviristu sa začal rock´n´roll Bloodshot Eyes, pesnička naozaj dobrá na rozohriatie. Jej autorom je Hank Penny a v roku 1951 ju nahral Wynonie Harris, rhythm´n´bluesový spevák, ktorého mnohí hudobní odborníci považujú za jedného zo zakladateľov rock´n´rollu. No a skvele ju spieva aj Viktor Kratochvíľa.
V pesničke so slovenským textom Mackie Messer sa Viliam Ondruška predstavil nielen ako vynikajúci trombonista, ale aj ako presvedčivý spevák. A prišlo ďalšie blues – Yellow Dog Blues – inštrumentálka s pekným klavírnym sólom Mariana Bihariho. Obecenstvo, ktoré statočne odolávalo mrazu, po každej skladbe poriadne zatlieskalo. Vedúci kapely ďakoval za celý band a doložil, že Seredský Dixieland Band je rád, že má fanúšikov. Aj keď ich je tuším len desať … Publikum sa veselo zasmialo. Veru, bol to len žart. Keby sa zišli všetci fanúšikovia Seredského Dixieland Bandu, ani celé námestie by im nestačilo. Veď aj moja mama by bola rada prišla, ale odradila ju zima. Po pesničke Katarína prišlo stíšenie v podobe inštrumentálnej skladby Saturday Night s podmanivými sólami trúbky, klarinetu i klavíra. Ako povedal Viktor Kratochvíľa, vianočné trhy nemôžu byť bez skladby Blueberry Hill. Výborne ju zaspieval Viliam Ondruška. Po skončení pesničky poznamenal, že ten, kto musí žiť na Sibíri, to nemá jednoduché. Znova som musela hudobníkov obdivovať.
Asi tak, ako obdivujem otužilcov, čo sa v decembri vyberú plávať vo Váhu. Ale tiež som si spomenula, že minulý rok bol ešte väčší mráz. Žiadny koncert Seredského Dixieland Bandu sa nezaobíde bez pesničky Podobnosť náhodná, ktorú má v repertoári i Peter Lipa. Autorom jej aranžmánu je Jaroslav „Country“ Červenka, ktorý bol tiež členom Seredského Dixieland Bandu. Bohužiaľ, zomrel v roku 2006. Zaujímavosťou je, že táto tradičná americká pesnička sa v origináli volá Frankie and Johnny a nahrali a naspievali ju napríklad Mike Bloomfield, Big Bill Broonzy, Lonnie Donegan, Mississippi John Hurt, Lead Belly či Taj Mahal. Toto mala byť posledná pesnička koncertu, no po jej skončení Viliam Ondruška oznámil, že keďže sú Vianoce, Seredský Dixieland Band si dá ešte jeden darček – pesničku Just I´m Gigolo. Obecenstvo sa dobre bavilo – samozrejme, bol to darček aj preň. Koncert sa skončil približne o 19.10 hod. Niektorí fanúšikovia sa dožadovali ešte jedného prídavku, ale z pódia sa rezolútne ozvalo, že každá sranda má svoj koniec.
Seredský Dixieland Band prispel vo svojom rodnom meste ku krásnej predvianočnej atmosfére. Na jeho koncerte na vianočných trhoch v Seredi pršala namiesto dažďa len kvalitná hudba a nohy mi cestou domov rozmrzli. Pre mňa jednoznačne platí, že lepší koncert tradičného jazzu v mraze, než country koncert v lejaku.
Ružena Šípková
December 2018
