Náš nedávny spoločný výlet s Ľubošom Beňom za bluesom k našim severným susedom bol v znamení nekonečných kilometrov. Dlhá cesta spestrená len občasnými zápchami a zastávkami nás najprv priviedla do mestečka Slupsk na severe Poľska, kde sme sa vďaka všadeprítomnému Tescu, Lídlu a McDonaldu cítili ako doma a následne až skoro k pobrežiu Baltského mora, na miesto zvané Dolina Charlotty. Vďaka informáciám z časopisu Twój Blues som vedel len to, že sa tam uskutočňuje jeden z najväčších letných hudobných festivalov v Poľsku s názvom Legendy rocku, ale o tom, kto tam všetko hral, som nemal ani potuchy.
Dolina Charlotty je rozľahlý hotelový komplex s jednorožcom v znaku, v ktorého susedstve je obrovský amfiteáter s kapacitou asi 10 tisíc návštevníkov. V hotelovej hale nás okrem šarmantnej recepčnej privítala mini výstavka veľkých fotografií účastníkov spomínaného festivalu, medzi ktorými bol slávny bluesman John Mayall a nemenej slávny Carlos Santana, ktorého gitara s venovaním a s podpisom dominovala v strede. No to bol len začiatok. Na iných miestach v hoteli boli fotospomienky na ďalších účastníkov z predchádzajúcich ročníkov festivalu, ktorý v duchu svojho názvu priviedol do Doliny Charlotty také legendy ako Bob Dylan, Robert Plant, Deep Purple, Yes, ZZ Top, Alice Cooper, Ten Years After, Colosseum, Nazareth, Procol Harum, Ray Manzarek & Robbie Krieger z Doors, Jethro Tull, Patti Smith, Jack Bruce, ELO Part II., Cactus, Uriah Heep, Bonnie Tyler, Thin Lizzy, Troggs, Sweet, Slade, Suzie Quatro atď.
A okrem tohto doslova nekonečného radu rockerov aj celý rad bluesmenov, ako už spomínaný John Mayall, Chicken Shack, Spencer Davis Group, Yardbirds, Hamburg Blues Band, Dave Kelly & British Blues Quartet, Maggie Bell, Chris Farlowe, Eric Burdon & the Animals, Paul Rodgers, Savoy Brown a množstvo ďalších. Priznám sa, že toto stretnutie s velikánmi, i keď len fotografické, bolo neobyčajne pôsobivé. Celý hotel s jeho dlhočiznými chodbami dýchal špeciálnou atmosférou.
Atmosféru ešte umocňovali tabuľky vedľa dverí, ktoré pripomínali, kto tam býval. Napríklad hneď vedľa mojej izby bol apartmán, kde strávil svoj pobyt Dusty Hill z kapely ZZ Top a vedľa Ľuboša bývala Bonnie Tyler a Patti Smith.
Pravda, letná sezóna ešte nezačala a festival bude písať svoju novú kapitolu s Billy Idolom, Bryanom Ferrym, Alan Parsons Live Projectom, kapelou Water Boys a ďalšími až v júli. Oplotený mega amfiteáter s drevenými lavicami bol zatiaľ opustený a ticho rušili len prípravné predsezónne práce v reštaurácii pri neďalekom jazierku a na jednom z parkovísk.
V hoteli to na rozdiel od amfiteátra žilo. Konalo sa tam trojdňové medzinárodné sympózium lekárov, ktorí tvorili aj väčšinu publika na našom večernom koncerte. Zo začiatku som sa trochu obával, veď bol piatok trinásteho, ale po prvých skladbách, ktoré sme im ponúkli, bolo všetko v poriadku. Návštevníci koncertu neboli žiadni mrzúti. Tlieskali a spievali s nami a viditeľne sa bavili, keď sme im zahrali piesne ako Hey Doc či Stop Drinkin´ That Wine, ba dokonca pri niektorých skladbách sa pustili aj do tanca. Museli sme aj pridávať a keď po skončení nášho vystúpenia prišiel za Ľubošom hlavný organizátor s ponukou na ďalší koncert, moje obavy boli už dávno minulosťou. Za tento úspech sme vďačili vo veľkej miere aj výbornému zvukárovi a jeho parťákom, ktorí sa postarali o profesionálnu pódiovú svetelnú show.
Na druhý deň sme si vybehli na neďalekú morskú pláž. Počasie bolo síce slnečné, no stretnutie so studenými vlnami Baltského mora a poriadny vetrisko nám pripomenuli, že do leta je ešte ďaleko. Čakala nás ďalšia cesta. Tentoraz do poľskej metropoly, do Varšavy. Spestrovali nám ju len pri diaľnici osadené tabule s priateľsky znejúcimi nápismi ako Restaurant swinka i rybka, Hotel Csardasz, Kriwaň, Pomoc drogowa a pod.
Varšava nás privítala pekným počasím a problémom s parkovaním. Hrali sme v centre mesta, v koncertnej sále s názvom Nowy Świat Muzyki. Na dverách a veľkých sklených oknách boli naše plagáty ale museli sme čakať, lebo v sále ešte hrala mladá šikmooká klavíristka, ktorej koncert bol súčasťou práve prebiehajúceho festivalu Fryderyka Chopina.
Medzičasom sa objavil náš priateľ a bluesový nadšenec Zbyszek Jendrejczyk. Nielenže hrá a spieva s kapelou Blues Time, ale má aj vlastnú reláciu o bluese v rádiu, fotografuje a publikuje. Práve on ma upozornil na veľmi priaznivú recenziu nášho nového CD Ľuboš Beňa and Bonzo Radványi – Slovak Blues Project v najnovšom čísle poľského renomovaného časopisu Twój Blues. Recenzent Piotr Gwizdala ju zakončil vetou: Krátka a skvelá platňa našich južných susedov bude ozdobou každej bluesovej zbierky.
Takáto pochvala nás samozrejme potešila a potešilo nás aj to, že na koncert prišlo dosť ľudí. Veľkú zásluhu na tom mal nepochybne Zbyszek, ktorý naše vystúpenie zorganizoval a spravil aj patričnú reklamnú kampaň. O zvuk sa nám postaral bubeník kapely Blues Time Andrzej Kubacki a po krátkom soundchecku sme vybehli na pódium. Poslucháči, medzi ktorými bol aj ďalší člen kapely Blues Time, basgitarista Piotr Gludkowski, boli fajn, rozumeli aj po slovensky, páčilo sa im a vytlieskali si niekoľko prídavkov, v ktorých sa k nám pridal aj Zbyszek Jendrejczyk s ústnou harmonikou.
Po úspešnom koncerte nasledovala tá najhoršia časť večera, balenie a vláčenie aparatúry a nástrojov, ktorú ale v zápätí vykompenzovalo spoločné posedenie s našimi priateľmi v španielskej reštaurácii, kde mladá poľská kapela hrala americký blues. A keďže v júli 2018 budeme hrať s Ľubošom znova v Poľsku, tentoraz na Suwalki Blues Festivale 2018, lúčili sme sa pozdravom: Do zobaczenia!
Text: Bonzo Radványi
Foto: Ľuboš Beňa, Ania Zwierzyńska
