Americký spevák, gitarista a hráč na ústnu harmoniku Jimmy Reed patril v polovici predchádzajúceho storočia k najznámejším a komerčne najúspešnejším bluesovým umelcom. Za svoju veľkú popularitu vďačil najmä vlastným skladbám. Ich jednoduchý a priamočiary štýl, úderné texty a hypnotický rytmus, tzv. steady-rolling style, na ktorý sa dalo dobre tancovať, mali u poslucháčov taký úspech, že Reedove skladby sa na prelome konca 50. a začiatku 60. rokov dostali nielen do Rhythm and Bluesového rebríčka časopisu Billboard ale 11 z nich aj do popovej hitparády Hot 100. Tento rekord neprekonal ani B. B. King, ktorý sa považuje za najúspešnejšieho bluesmana všetkých čias. Nečudo, že viaceré Reedove skladby sa stali klasickými bluesovými evergreenmi, teda štandardami, ktoré sa hrávajú dodnes. Spomeniem len skladby ako Ain´t That Lovin´ You Baby, Honest I Do, Big Boss Man, Baby What You Want Me To Do (známa aj pod názvom You Got Me Runnin´), Bright Lights Big City, Shame Shame Shame atď.
Autor týchto piesní sa narodil 6. septembra 1925 ako Mathis James „Jimmy“ Reed na plantáži neďaleko Dunleith v štáte Mississippi. Tam aj do svojich 15 rokov vyrastal. Už v detstve sa naučil základy hry na gitare a ústnej harmonike a po niekoľkých „učňovských“ rokoch, keď hrával na ulici a vystupoval v miestnych kluboch, vydal sa roku 1943 za šťastím do Chicaga. No krátko nato ho povolali do vojenského námorníctva, kde slúžil až do konca 2. svetovej vojny. Po prepustení z armády sa roku 1945 vrátil späť do rodnej Mississippi a oženil sa so svojou priateľkou Mary, neskôr známou ako Mama Reed. Vzápätí sa spolu s ňou presťahoval do Gary v Indiane, kde najprv pracoval v závode na balenie mäsa, ale onedlho sa vydal na muzikantskú dráhu. Vďaka svojej schopnosti spievať a hrať na gitare a súčasne s pomocou držiaka na krku aj na ústnej harmonike, sa onedlho etabloval na bluesovej scéne v Gary i v susednom Chicagu.
S pomocou bubeníka Johna Brima, ktorým nebol nik iný ako neskorší legendárny gitarista Albert King (ten sa mimochodom objavil v úlohe bubeníka aj na viacerých raných nahrávkach Jimmy Reeda), získal nahrávaciu zmluvu s Vee-Jay Records a hneď s jednou z prvých nahrávok, s vlastnou skladbou You Don´t Have To Go, zaevidoval úspešný zásah do čierneho. Skladba sa stala hitom a roku 1955 sa vyšplhala na 5. miesto Rhythm & Blues Charts. Hneď po nej nasledovali ďalšie veľké hity, ktorými Jimmy Reed prekonal aj úspech veľkých hviezd známej chicagskej firmy Chess Records ako boli Muddy Waters, Howlin´ Wolf a Little Walter. Vďaka nepretržitej šnúre bluesových hitov jeho popularita čoskoro presiahla lokálne hranice. Jeho platne sa objavili vo vysielaní rádií v celých Spojených štátoch a Jimmy Reed nielenže vystúpil v slávnom Apollo Theater v Harleme ale hral aj v prestížnej Carnegie Hall v New Yorku.
Jimmy Reed nebol žiadnym anjelom. Podobne ako mnohí iní bluesmeni aj on holdoval alkoholu a jeho manželka Mama Reed, ktorú môžeme počuť na nahrávkach ako sprievodnú vokalistku, mu v nahrávacom štúdiu i na koncertoch musela často pripomínať texty piesní. Napriek týmto problémom mal úspech aj naďalej. Vrchol svojej popularity dosiahol v roku 1961 skladbami Big Boss Man a Bright Lights, Big City. Mimochodom Big Boss Man bol tuším jediným hitom, ktorý si Reed nenapísal sám. Skladbu špeciálne pre neho zložil jeho manažer Al Smith spolu s Luther Dixonom z Vee-Jay Records.
Zmeny na hudobnej scéne zatlačili potom Jimmy Reeda do úzadia, z ktorého sa znova vynoril až na vlne bluesového revivalu koncom 60. rokov. Come back nebol veľmi úspešný, lebo kvôli pretrvávajúcim problémom s alkoholom na koncertoch často sklamal svoje nové biele publikum. Umrel relatívne mladý, len osem dní pred svojimi 51. narodeninami, 29. augusta 1976 v Oaklande, Kalifornia, na zlyhanie dýchania. V roku 1980 ho posmrtne uviedli do Bluesovej siene slávy a v roku 1991 aj do Rock and Roll Hall of Fame.
Skladby Jimmy Reeda s obľubou preberali nielen bluesmeni ale aj rock and rolloví interpreti ako Elvis Presley, Jerry Lee Lewis, Wanda Jackson alebo Everly Brothers. Osobitnou kapitolou boli britské skupiny, ktoré v 60. rokoch s obľubou hrávali jeho piesne – Animals, Pretty Things, Yardbirds, Them, Merseybeats, Downliners Sect a najmä The Rolling Stones. Tí označovali Jimmy Reeda za svoj najväčší vzor a vo svojich začiatkoch hrali celý rad jeho skladieb, z ktorých nezabudnuteľná je najmä skvostná verzia Honest I Do na ich debutovej LP platni.
Nezabudli na neho ani neskôr a na ich poslednom radovom albume Blue & Lonesome z roku 2016 môžeme počuť Reedovu skladbu Little Rain. Veľkým holdom bol aj album On The Jimmy Reed Highway s 12 verziami skladieb Jimmy Reeda, ktoré roku 2007 spoločne nahrali Omar Kent Dykes a Jimmy Vaughan. A o tom, že na takých velikánov ako bol Jimmy Reed sa nezabúda, svedčí aj skladba Goodbye Jimmy Reed, ktorá sa objavila v tomto roku na najnovšom albume Boba Dylana Rough and Rowdy Ways.
Bonzo Radványi
08/09/2020
