Kalendár nám v týchto dňoch pripomína pamiatku dvoch dosť neprávom zabúdaných amerických bluesmenov. Obaja majú veľa spoločného – narodili sa pred 115 rokmi v posledných marcových dňoch roka 1905, obaja hrali na klavíri a spievali, obaja sa zapísali do histórie ako priekopníci urban bluesu a boogie woogie a takisto obaja boli plodní autori. Zaujímavé, že napriek týmto spoločným znakom pri počúvaní ich nahrávok vzniká dojem, akoby každý z nich pochádzal z inej doby.
Starší z nich, i keď len o 4 dni, Leroy Carr prišiel na svet 27. marca 1905 v Memphise, no väčšiu časť svojho krátkeho života strávil v Indianopolise, v štáte Indiana. Aj jeho kariéra trvala len veľmi krátko – necelých 10 rokov. Umrel 29. apríla 1935, len mesiac po svojich 30. narodeninách. Na vine bol alkohol, ktorému dlhé roky holdoval a konečným dôsledkom bolo zlyhanie obličiek.
Leroy Carr patril k tým neobyčajne obdareným muzikantom, ktorí svojim štýlom hry, spevom a uvoľnenou atmosférou ovplyvnili celé generácie ďalších. A nielen bluesmenov. Väčšinou vystupoval a nahrával len vo dvojici s gitaristom Scrapperom Blackwellom. Na rozdiel od vidieckych bluesmenov prichádzajúcich z delty rieky Mississippi Carr vo svojej dobe zrevolucionizoval blues a stal sa priekopníkom jeho mestskej odrody tzv. urban blues.
Debutoval roku 1928 s nahrávkou vlastnej skladby How Long, How Long Blues. Platňa mala veľký úspech a v náväznosti na ňu nasledovala celá séria skoro výlučne vlastných skladieb, ktoré nahral v období medzi rokmi 1928-1934 pre firmu Vocalion. Vďaka nim sa Leroy Carr stal u poslucháčov najmä z radov čiernych Afroameričanov jedným z najpopulárnejších umelcov svojej doby a jeho skladby ako Blues Before Sunrise, Midnight Hour Blues, In the Evening (When the Sun Goes Down), Sloppy Drunk Blues či Hurry Down Sunshine sa stali často hrávanými bluesovými štandardami.
Leroy Carr bol jedným z mála bluesmenov, ktorí sa presadili mimo centier ako bolo Chicago alebo Detroit. No napriek tomu, že bol autorom mnohých skladieb považovaných za bluesovú klasiku, zostal zabudnutý. Až o viac ako polstoročie po jeho smrti skupina bluesových entuziastov na čele s gitaristom Duke Tumatoem nahrala špeciálne CD, a tak získala peniaze na náhrobný pomník jeho dovtedy neoznačeného hrobu. Okrem toho roku 1982 ho posmrtne uviedli do Bluesovej siene slávy.
Druhým spomínaným bluesmanom je klavirista a spevák Big Maceo, vlastným menom Major Merriweather, ktorý sa narodil 31. marca 1905 v Newnane v Georgii. Podobne ako Carr svoju muzikantskú kariéru odštartoval už v 20-tych rokoch, no nahrávať začal až roku 1941 po príchode do Windy City, teda do Chicaga. Hneď jeho prvá platňa s pomalou skladbou Worried Life Blues, ktorá vyšla v tom istom roku, sa stala hitom. Onedlho ju nasledovali Things Have Changed, County Jail Blues, Can´t You Read a majstrovská boogie inštrumentálka Chicago Breakdown. Hoci bol rovnako starý ako Leroy Carr a podobne ako on hrával väčšinou len s gitaristom, v jeho prípade s Tampa Redom, hral už modernejšie a jeho štýl hry ovplyvnil prakticky všetkých povojnových bluesových klaviristov.
Kariéra Big Macea mala tiež smutný koniec. V roku 1946 mu cievna mozgová príhoda obmedzila používanie pravej ruky. Napriek tomu naďalej spieval a hral jednou rukou a ešte v rokoch 1949 a 1950 spravil v štúdiu posledné nahrávky pre Specialty Records. Umrel 23. februára 1953 v Chicagu vo veku len 48 rokov na srdečný kolaps.
Maceovu skladbu Worried Life Blues, ktorá sa považuje za prototypický chicagský blues, uviedli roku 1983 ako jednu z prvých do Bluesovej siene slávy v kategórii Classic Blues Recordings a jeho samotného až v roku 2002. O 6 rokov neskôr, znova podobne ako u Leroy Carra, sa našli bluesoví fanúšikovia, ktorí zorganizovali tribute concert na White Lake Blues Festivale a získané peniaze použili na osadenie pomníka na dovtedy neoznačenom hrobe Big Macea.
Dúfam, že som vo vás vzbudil patričnú zvedavosť a keďže v dnešnej dobe máme zo známych príčin akosi viac času, skúste sa aspoň na chvíľu ponoriť do minulosti a vypočuť si ako hrali títo dvaja výnimoční bluesmeni. Na youtube nájdete celý rad ich nahrávok. Ja som si k tomu pustil naviac aj Claptonov album From The Craddle, na ktorom Eric, ktorý 30. marca oslávi 75. narodeniny, ponúka aj výborné verzie dvoch skladieb od Leroy Carra – Blues Before Sunrise a How Long Blues.
V tej druhej si môžete spoločne s ním zaspievať celkom aktuálny text:
How long, How how long, Baby how long?
I feel disgusted, I feel so bad
Thinking ‚bout the good time that I once have had
How long, How how long, Baby how long?
Bonzo Radványi
27/03/2020
