Na bluesový festival Summer Blues Basel 2016 vo švajčiarskom Bazileji sme prišli s ročným oneskorením. Pozvaní sme boli už minulého leta, dokonca aj na plagátoch bolo uvedené, že tam vystúpi duo Ľuboš Beňa & Bonzo Radványi zo Slovenska, ale akosi to nevyšlo. No ešte predtým ako sme konečne dorazili do tohto pekného historického mesta, v polovici cesty sme sa zastavili v Nemecku a odohrali sme príjemný klubový koncert neďaleko Ulmu. V klube vystupujú prevážne americké country a bluegrassové kapely. Týždeň pred nami tam hrala slávna, Grammy ocenená hráčka na banjo Alison Brown zo svojim Acoustic Quartetom, týždeň po nás zasa country speváčka a gitaristka Jenny Casey z Nashville, no návštevníci klubu, medzi ktorými bol aj prezident Nemeckej bluegrassovej asociácie Friedrich Hog, nás i našu hudbu prijali veľmi pozitívne. Inak by sme tam nehrali už tretíkrát. Potešila aj pozornosť organizátorov, ktorí krátko pred koncertom priniesli veľkú slovenskú zástavu a umiestnili ju na stenu za nás.
Vďaka vystúpeniu v Nemecku sa nám dlhočizná cesta skrátila na polovicu, a tak sme sa prvého júlového dňa ocitli celkom čerství vo Švajčiarsku. Basel, po našom Bazilej, je asi 200 tisícové mesto na rieke Rýn blízo hraníc s Nemeckom a Francúzskom, sídlo prvej švajčiarskej univerzity i prvej švajčiarskej ZOO, mesto múzeí a galérií, kombinácia historickej a jedinečnej modernej architektúry atď. Pravda, z tohto stručného opisu, ktorý som si vygooglil na internete, sme kvôli nedostatku času nevideli dokopy nič alebo len veľmi málo. Navštívili sme iba centrum mesta, ktoré celé žilo festivalom. Všade veľké plagáty a nápisy Summer Blues Basel s podtitulom 8. Glaibasler Bluesfescht. Keď sme popoludní, krátko po príchode vynášali z auta nástroje a aparatúru, všade prebiehali zvukové skúšky a ľudia ešte len prichádzali. No úderom 18. hodiny to vypuklo. Na siedmych veľkých pódiách umiestených v dostatočnej vzdialenosti od seba, aby sa zvukovo nebili, sa postupne striedalo 31 bluesových kapiel zo siedmych krajín a okrem toho hralo sa ešte na troch ďalších akustických scénach priamo na ulici „Blues uff der Gass“.
My dvaja s Ľubošom sme otvárali festivalový večer na nádvorí Volkshausu priamo v centre mesta. Žičlivé publikum sa „chytilo“ už od prvej skladby. Reagovalo na našu ponuku, tlieskalo, pískalo, tancovalo a ku koncu, keď sme hrali improvizované Basel Boogie, spolu s nami aj spievalo. Museli sme pridávať a tak nakoniec naše vystúpenie trvalo poldruha hodiny. V publiku bolo množstvo muzikantov, lebo hneď po našom vystúpení nasledovalo finále súťažnej prehliadky Swiss Blues Challenge, v ktorej o postup na European Blues Challenge v budúcom roku bojovali štyri švajčiarske kapely.
Po skončení a patričnom „odfúknutí si“ sme zapadli medzi sem a tam pendlujúcich návštevníkov festivalu. Pri jednotlivých pódiách i všade v uliciach bolo enormné množstvo ľudí, mladých i starých, celé rodiny aj s deťmi, vo festivalovom bulletine sa hovorilo o cca 15 tisíc návštevníkoch, no napriek tomu žiadny chaos. A to sme nevideli jediného policajta. Organizácia tohto obrovského bluesového jarmoku fungovala ako švajčiarske hodinky, nechýbali stánky s občerstvením, ani prenosné záchody a čo sa týka muziky – všade štandardne dobrý zvuk, výborné kapely a nadšení fanúšikovia vytvárajúci fantastickú atmosféru. Cítili sme sa ako v bluesovom nebi. Z jedného pódia znel chicagský blues, o kúsok ďalej akustická delta, tex-mex, moderný bluesrock, soul blues a čo ja viem čo ešte.
Všetko stíhať sa ale nedalo, i keď sme postupne navštívili skoro všetky pódiá. Chvíľu sme počúvali talianskeho gitaristu a speváka Roberto Morbioliho a jeho kapelu Morblus, potom výborné rock n rollové a bluesové švajčiarske trio Hamp Goes Wild s klavíristom a spevákom, ktorý hral ako Jerry Lee Lewis, amerického XXL speváka a harmonikára Memo Gonzalesa z Texasu i malú švajčiarsku speváčku Manu Hartmann s veľkým hlasom a s 8-členným The City Blues Bandom s dychovou sekciou.
Bolo toho podstatne viac a našu festivalovú exkurziu sme ukončili tam, kde sme začali, na nádvorí Volkshausu. Prišli sme práve včas na vyhlásenie víťaza súťaže Swiss Blues Challenge, ktorým sa stal mladý spevák a harmonikár Pascal Geiser s jeho skupinou. Jeho vystúpenie sme síce zmeškali ale zato sme si užili koncert minuloročného víťaza Challenge, výbornej bluesrockovej kapely Johnny Fontane & The Rivals, ktorá niečo po polnoci koncert na tomto pódiu a vlastne i celý festival uzavrela.
Keď sme sa na druhý deň ráno vydali na spiatočnú cestu, konštatovali sme, že bluesovej hudbe a bluesmenom vo Švačiarsku fandil aj svätý Peter. Na festivalový piatok zabezpečil nádherné slnečné počasie a v sobotu povolil poriadny lejak, ktorý nás sprevádzal na celej ceste domov a ako som sa dozvedel neskôr, spôsobil zrušenie či skrátenie viacerých festivalov aj na Slovensku.
Kompletná fotogaléria zo 6th Swiss Blues Challenge 2016.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Christophe Losberger
Júl 2016
