Poľsko je obrovská krajina s obrovským počtom medzinárodných hudobných festivalov. A to nielen jazzových, rockových, countryových ale i bluesových. Väčšina z nich má dlhú tradíciu a hoci som už hral na mnohých z nich, neustále ma prekvapujú v dobrom slova zmysle. Sú výborne organizačne pripravené, lákajú domácimi i zahraničnými hviezdami a čo je najhlavnejšie, sú veľmi dobre navštevované.
Vystúpiť na 26. ročníku medzinárodného festivalu Blues Meeting 2015 v Toruni bolo dosť vzrušujúce. Veď stáť na pódiu, na ktorom v predchádzajúcich rokoch okrem celej poľskej bluesovej špičky hrali také svetoznáme osobnosti ako Johnny Winter, Eric Sardinas či Mud Morganfield, aby som spomenul len zopár najslávnejších mien, je pocit na nezaplatenie.
Festival bol dvojdňový a uskutočnil sa v dňoch 20. a 21.novembra. Hviezdil na ňom americký bluesrockový gitarista a spevák Lamar „King Bee“ Chase z Kalifornie so svojim medzinárodným bandom. Kedysi hral s John Lee Hookerom i s Lowellom Fulsonom, no keďže sme do Torune prišli až v sobotu, jeho vystúpenie, rovnako ako vystúpenie švédskej kapely The Hightones, som nezažil.
O otvorenie druhého festivalového večera sa postarala výborná poľská kapela Outsider Blues hrajúca klasické „Chicago“, ktorú sme stretli v lete na open air festivale v Przeworsku. Muzikanti si nerobili žiadny problém z toho, že hrali ako prví. Práve naopak.
Jej sympatický frontman Jacek od začiatku komunikoval s návštevníkmi, spieval po poľsky a obecenstvo ho „žralo“. Nielenže dobre spieval ale rovnako dobre hral aj na elektrifikovanú ústnu harmoniku a hoci mal vedľa seba dvoch rýchloprstých gitaristov, exceloval aj ako slide gitarista, keď si v závere koncertu sadol na stoličku a s bottleneckom vystrihol nádhernú deltu na akustickej gitare.
Po malej prestávke nasledoval folkbluesový Big Joe Bone z Veľkej Británie, ktorý mal aj veľkú bradu a klobúk na holej hlave. Hral posediačky a veľmi energicky. Striedal kovovú rezofonickú gitaru s banjom, spieval poriadnym chrapľákom, do toho hral na ústnu harmoniku upevnenú na stojane okolo krku a ako správny „one man band“ nemilosrdne dupal do taktu nohou v topánke, v ktorej mal mikrofón. Malo to gule a obecenstvu sa jeho vystúpenie páčilo.
Nálada rastie, rovnako ako teplota v poriadne na stojáka natrieskanej sále klubu OD Nowa, ľudí pribúda, predrať sa do zadných priestorov kvôli občerstveniu už začína byť problémom. Sólového Angličana na pódiu strieda domáca kapela Tortilla, ktorá ešte s názvom podľa slávneho románu Johna Steinbecka ako Tortilla Flat vystúpila aj v Bratislave na festivale Living Blues 1999. O niekoľko rokov neskôr, už so skráteným názvom hrala aj na Klikkfeste v Nových Zánmkoch.
Z tých čias zostal v kapele len jej zakladateľ, gitarista Maurycy Meczekalski, ktorý je aj hlavným organizátorom Blues Meetingu v Toruni. Napriek predchádzajúcim zmenám v obsadení Tortilla šliapala ako hodinky a ponúkala najmä presvedčivo zahrané známe bluesové štandardy.
Odštartovala skladbou You Don´t Love Me a až keď asi v polovici koncertu peknú štíhlu blond speváčku vymenila pri mikrofóne čiernovláska, potvrdila sa stará známa pravda, že zmena je život. Hoci čiernovláska začala pomalou a smutnou klasikou Nobody Knows You When You´re Down and Out , kapela ožila a harmonikár, ktorý predtým exceloval v Mayallovej skladbe Room To Move, obohatil zvuk hrou na trúbku.
My sme sa dostali na pódium vo výbornom čase krátko po desiatej hodine, keď obecenstvo bolo už poriadne nažhavené predchádzajúcimi účinkujúcimi. Šancu sme neprepásli, o čom svedčila nadšená odozva a naše vystúpenie sme zakončili spoločným jamsession s gitaristom z kapely Tortilla a špeciálnou skladbou s názvom Toruň Boogie, v ktorej nás Ľuboš prekvapil, keď sa na nemalé potešenie publika ocitol levitujúci nad jeho veľkým bubnom. To už nevydržal ani Big Joe Bone, vybehol na javisko a spoločne s nami a s celou sálou spieval: „All night long, we´re gonna play Toruň boogie all night long“.
O záver večera i celého dvojdňového festivalu sa postarali veteráni, kapela Džem, ktorá má v Poľsku status legendy. Charizmatický spevák, dvaja výborní sóloví gitaristi, basista s veľkou bielou bradou, bubeník a klávesák ponúkali poľsky spievaný južanský blues a rock. Obecenstvo poznalo ich pesničky a spievalo s nimi hneď od začiatku, no priznám sa, že veľmi som si ich neužil, lebo sme sa balili a potom bavili s viacerými starými i novými známymi, ktorých sme tam stretli. A aby som nezabudol, na úplný koniec sme si strihli ešte na malom pódiu na druhom poschodí mini jamsession s poľskou skupinou Blues Bazar.
Výlet do rodiska Mikuláša Koperníka na Toruň Blues Meeting 2015 stál skutočne za to a festival mi zostane v pamäti ako neobyčajne vydarené podujatie, kde všetko bolo na jedničku. Organizácia, prostredie, neobyčajne prajná atmosféra, hudobná ponuka, moderátor, svetlá, aparatúra i výborní bezproblémoví zvukári, ktorí boli OK už popoludní na zvukovej skúške.
A tu je kompletná fotogaléria z prvého a druhého festivalového večera.
Text: Bonzo Radványi
Foto: Alicja Krzyżelewska
