16. august, inak celkom bežný letný deň, sa zhodou okolností zapísal do histórie ako osudový pre dvoch hudobných kráľov. 16. augusta 1938 sa pobral na onen svet Kráľ delta bluesu, legendárny gitarista a spevák Robert Johnson a 16. 8. 1977 posledný raz vydýchol Kráľ rock and rollu, nemenej legendárny spevák Elvis Presley. 16. augusta tohto roku pribudol do kalendára smutný čierny krížik pri mene Kráľovny soulu, US speváčky Arethy Franklinovej, ktorá v Detroite podľahla rakovine pankreasu vo veku 76 rokov.
Život, hudobné míľniky, tvorba a ocenenia, ktoré táto slávna umelkyňa v priebehu svojej dlhej, skoro 60-ročnej kariéry obdržala, sú dostatočne známe, preto je zbytočné o nich písať. Ale ako bluesový fanúšik by som rád pripomenul novinárom, ktorí opisujú agentúrne správy a donekonečna omieľajú jej inak zaslúžený titul Kráľovna soulu, hudobného žánru, ktorý sama spoluvytvárala, že Aretha nespievala len a len soul. Bola obdarená nielen veľkým hlasom a charizmou, ale aj neuveriteľnou technikou a cítením, ktoré jej dovolili spievať v podstate všetko – od gospelu, cez jazzové a muzikálové štandardy až po moderný pop. A mala rada aj blues. Dôkazom je jej 42 štúdiových a celý rad koncertných a kompilačných albumov, na ktorých môžeme nájsť v jej podaní také bluesové skvosty ako Nobody Knows The Way I Feel This Morning, Going Down Slow, Drown in My Own Tears, Evil Gal Blues, Ramblin‘, Trouble in Mind, Night Life, Today I Sing the Blues, Night Time Is the Right Time, Bring It On Home to Me, Honest I Do a nechýbajú ani skladby The Thrill Is Gone a Why I Sing the Blues, ktoré preslávil Kráľ bluesovej gitary B. B. King.
V piatok 17. augusta som so zvedavosťou a nádejou počúval rozličné slovenské rádiá, no nebol som asi v správnom čase na správnom mieste, teda nenaladil som si to správne vysielanie, takže som si potom radšej pripomenul pamiatku nebohej speváčky prostredníctvom starej vinylovej platne.
Bonzo Radványi
August 2018
