Chorvátska metropola bola v dňoch 28. apríla až 1. mája dejiskom bluesového festivalu, ktorý niesol oficiálny názov v angličtine: 6th Zagreb International Blues Festival. Celé podujatie bolo situované do troch záhrebských hudobných klubov, v ktorých počas štyroch večerov vystupovali jednotliví účastníci festivalu a my s Ľubošom Beňom sme hrali naviac ešte aj na satelitnom koncerte v Rijeke.
Len čo sme prišli do Záhrebu, ešte sme sa ani nestačili spamätať z cesty, hneď sme museli vybaliť gitary a šups do štúdia štátnej chorvátskej televízie (HRT), kde s nami spravili krátky rozhovor a zahrali sme im unplugged dve skladby. Televízia je skutočný fenomén a krátky šot bol pre nás výbornou reklamou. Zrazu nás všade poznali, najmä Ľuboša. Na druhý deň pri prechádzke mestom ho najmenej trikrát pristavili okoloidúci, ktorí sa pýtali na ulicu, drankali od neho peniaze či ponúkali nejaký tovar.
V Záhrebe sme sa cítili ako doma. Pri príjazde, kúsok pred mestom som zbadal smerovú tabuľku s názvom Trnava, potom v Záhrebe sme išli po Študentskej ulici i po ulici trnavského rodáka Juraja Haulíka a na dôvažok sme sa dozvedeli, že celá oblasť sa volá Zagorje, teda Záhorie. Okrem toho neďaleko nášho hotela som na moje veľké prekvapenie objavil klub The Beertija, kde v záhradnej terase stála veľká socha speváka a gitaristu skupiny The Clash Joe Strummera v životnej veľkosti a vedľa tabuľa s nápisom Trg Joe Strummera. O tri metre ďalej bola ďalšia socha s gitarou. Tentoraz to bol Jack White. Na druhom konci zasa plastika The Ramones, ďalej busty Jimi Hendrixa a Johna Lennona a na zemi kovové tabule s nápismi ako Franz Ferdinand, Arctic Monkeys, Muse a pod.
V Chorvátsku nás prezentovali ako Slovak Blues Project, lebo pôvodne mal s nami hrať aj nemenovaný gitarista a spevák. No ten krátko pred odjazdom oznámil, že z nejakých príčin nemôže ísť. Samozrejme nič sa nestalo, veď prvý večer sme hrali spolu s vynikajúcim chorvátskym bluesovým harmonikárom Tomislavom Golubanom. Po koncerte sme ešte navštívili klub Hard Place, kde sme stihli záver vystúpenia výbornej bluesrockovej kapely Rolin Humes, ktorá zvíťazila na chorvátskom Blues Challenge a reprezentovala Chorvátsko aj v Memphise. Mimochodom kapela Rolin Humes bude onedlho hosťovať na Slovensku, kde 12. júna bude súčasťou Balkan Bluesrock Show v Múzeu obchodu v Podunajských Biskupiciach.
Na druhý deň sme hrali v centre Záhrebu v Mojo Clube, znova s hosťujúcim Tomislavom Golubanom. Podľa reklamných nápisov mali tam vraj najväčšiu ponuku rozličných druhov rakije v Chorvátsku, no ako som videl, inak výborné obecenstvo dávalo prednosť pivu. Živeli! Medzi hosťami bol aj prezident Croatian Blues Forces a šéf kapely Sunnysiders Boris Hrepič a duo The Two zo Švajčiarska, ktoré sme stretli prednedávnom na European Challenge v Bruseli. Počerný spevák a gitarista Yannick pochádzajúci z Maurícia to dlho nevydržal a o chvíľu už s nami spieval, hádzal dlhočiznými dredmi a hral aj na harmonike. Mal voľný večer, lebo spolu so svojim spoluhráčom, gitaristom Thierrym, skupinou Sunnysiders a duom Marko i Darko vystupoval až vo štvrtok na festivalovom koncerte v Bikers Beer Factory. Tam sme sa už nedostali a zmeškali sme aj záverečný piatkový večer festivalu, keď v klube Hard Place vystúpil domáci B# Blues Band a citujem: „najznámejší a najlepší chorvátsky gitarista všetkých čias – Vedran Božič & Supersession.“
V tom čase sme sa už presunuli zo Záhrebu k moru, do Rijeky vzdialenej asi 150 kilometrov. Počasie sa zhoršilo, a tak z prístavného mesta postaveného na kopcoch v skalách pri Jadranskom mori sme veľa nevideli. No náladu nám vylepšil nadherný River Club s výborným zvukárom, travaricou a super obecenstvom. Tu sme už hrali len dvaja, i keď v závere nášho vystúpenia sa k nám pridal domáci harmonikár. Spolu s ním sme zahrali ešte „one more for the road“ a na druhý deň ráno sme sa vydali na spiatočnú cestu. Goodbye Rijeka, goodbye Croatia.
Bonzo Radványi
Máj 2015
