Po roku opäť prišlo teplé, slnečné leto a koncert Zuzky Suchánkovej a Petra Luhu pred trnavskou radnicou v rámci projektu Leto na korze. Tento raz sa koncert konal 18. júla 2017 o 19:00 hod. Tešila som sa naň, veď minulý rok som si v podaní tohto hudobného dua užila naozaj pekné blues.
Pred radnicou som si všimla nové lavičky, ktoré zložené dohromady vyzerali ako koleso z erbu Trnavy. Boli ozdobené portrétmi známych osobností spätých s Trnavou a nechýbali ani krátke texty o nich. Našla som tam napríklad svojho obľúbeného básnika Jána Ondruša, ale i Mikuláša Schneidera-Trnavského, Miroslava Válka, Zdenku Schelingovú či Juraja Fándlyho. Potom som sa však pobrala urobiť rozhovor so Zuzkou Suchánkovou a s Petrom Luhom a úplne som si zabudla tieto originálne trnavské lavičky odfotiť. A tak mi to ostalo ako úloha do budúcnosti.
Už pri zvukovej skúške som si všimla, že Zuzka Suchánková má inú gitaru než minulý rok a ďalšou novinkou, ktorou ma prekvapila a potešila, boli ústne harmoniky. Myslím si, že v skladbách, ktoré čerpajú z blues, soulu, gospelu, jazzu i folku, funguje zvuk harmoník ako soľ v polievke, v primeranom množstve robí zázraky. Napriek novým lavičkám došlo i na staré známe sedacie vaky. Na nich sa predsa len niektorých ľuďom sedí pohodlnejšie ako na tvrdej lavičke. Aj ja som sa posadila na červený vak, aspoň na chvíľku pred behaním okolo pódia a fotením. Ale i na lavičkovom „kolese“ bolo poslucháčov dosť a mnohí aj postávali naokolo. Zloženie obecenstva bolo pestré ako vždy: deti, rodičia, starí rodičia …
Počas celého koncertu pretrvalo pekné počasie a vystúpenie sa nieslo v príjemnej atmosfére. Zuzka Suchánková spievala a hrala na gitare i na ústnych harmonikách. Peter Luha hral na zvláštnej 6-strunovej gitare a využíval i elektroniku. V jednej skladbe zahral aj na flaute. Hrali prebraté skladby, ale i originálne, vlastné pesničky Zuzky Suchánkovej, ktorá skladá aj hudbu a píše si vlastné texty, prevažne v slovenčine. Zvuk jej novej gitary mi znel príjemne, mäkko, pohodovo. Pekný hlboký hlas speváčky mal miestami nežné, inokedy až drsné bluesové zafarbenie. Peter Luha, ktorý ovláda rôzne hudobné nástroje, svojím hraním na gitaru skladby dotváral a dodával im švih.
Zazneli až dve známe pesničky od Norah Jones – Don´t Know Why a Turn Me On. Z vlastného repertoáru ako prvá zaznela pesnička Venuša, k napísaniu ktorej inšpiroval Zuzku Suchánkovú jej kamarát tým, že jej povedal: „Vy ženy neviete, čo chcete, ale nedáte pokoj, kým to nedosiahnete.“ Ďalšou bol blues Mohli sme byť rozprávkový pár. Starý černošský spirituál Joshua Fit The Battle Of Jericho zaznel tiež v bluesovej podobe. Pred radnicou sa ozýval veselý potlesk poslucháčov. Keď Zuzka Suchánková oznámila, že nasleduje skladba Uprataná bossa nova z jej tretieho albumu Čajka, jeden malý chlapec zakričal: „Čaja!“ Speváčka na to s úsmevom zareagovala, že i tak sa to dá vysvetliť. Peter Luha nielen brnkal na struny, ale na gitare aj vyklepával rytmus bossa novy.
O pesničke Čakanie z toho istého albumu Zuzka Suchánková povedala, že je o pocite, keď na niekoho čakáme a prajeme si, aby už prišiel, ale súčasne aj nie, lebo čakanie samo osebe je veľmi krásne. Nasledovala slávna pieseň autorov Jara Filipa a Milana Lasicu: Čerešne. Má ju v súčasnej dobe v repertoári veľa speváčok, ale s ústnou harmonikou som ju tuším počula prvýkrát v živote. Peter Luha v nej navyše zahral pekné sólo na flaute. V skladbe What If God Was One Of Us, ktorú preslávila Joan Osborne, Zuzka Suchánková zapojila do spevu i publikum. A tak sme si zaspievali, aj keď iba „Na, na, na“. Dobre mi to padlo. Pesničku Fragile pôvodne zložil i naspieval Sting. Zuzka Suchánková ju spestrila i scatom. Pri konci pesničky zvony na Mestskej veži odbili 20:00 hod. a po jej skončení poslucháči nadšene tlieskali. Samozrejme, nie zvonom, ale duu na pódiu.
Potom speváčka oznámila, že nasleduje pesnička Knockin´ On Heaven´s Door a že dúfa, že si zaspievame s nimi. V publiku to zašumelo. Všimla som si partiu mužov, ktorí mi pripadali ako rockoví fanúšikovia a prejavovali nefalšovanú radosť. Keď už pesnička znela, pospevovali si a klepkali nohami do rytmu. S potešením som sledovala peknú hudobnú interakciu medzi Zuzkou Suchánkovou a Petrom Luhom. Gitarista napokon aj zaspieval. I my poslucháči sme si v refréne zaspievali a niektorí aj tlieskali do rytmu. Toto bola posledná pesnička. Zuzka Suchánková nám všetkým poďakovala, že sme prišli a že sme si ich vypočuli. Potlesk však bol veľký a neustával. A tak sme sa dočkali až dvoch prídavkov. Prvým bola skladba Got My Mojo Working, v ktorej obaja interpreti hrali a spievali zo všetkých síl, naozaj sa poriadne rozbehli. A keďže je blues v Trnave také populárne, pokračovali ešte piesňou od B. B. Kinga Get Off Of My Back Baby. Na pódiu znova prebiehala krásna muzikantská interakcia a bol to perfektne vygradovaný záver koncertu. Koniec „odtrúbila“ Zuzka Suchánková na ústnej harmonike.
Nuž čo, mala som pred sebou dlhé čakanie na vlak domov. Ale veď, ako sa spieva v jednej pesničke, ktorá dnes na korze zaznela, aj čakanie môže byť pekné. Keďže sa stmievalo, dala som si čiernu kávu a perom s čiernou tuhou som začala čmárať ďalší článok.
Ružena Šípková
Júl 2017
